Pôst pre dnešné časy

Autor: Marián Hamada | 22.3.2019 o 9:01 | Karma článku: 1,57 | Prečítané:  480x

Ovocím prvého skutočne ekologického pontifikátu v dejinách je tiež dôraz kladený na postoj človeka k životnému prostrediu. Dobrým momentom na premietnutie postojov do činov môže byť pôstny čas.

Pred rokom ma zaujal ekumenický nápad niekoľkých nemeckých diecéz na pôstne predsavzatie. Volal sa Autofasten, čiže pôst od áut a jeho cieľom bolo vyhýbať sa používaniu osobnej automobilovej dopravy a viac využívať bicykle, chôdzu či hromadnú dopravu.

Pápež František ide tento rok vo svojom pôstnom posolstve ešte ďalej. Vystríha pred tým, aby sme sa správali voči ľuďom a stvoreniam na Zemi deštruktívne, „vychádzajúc z presvedčenia, že ich môžeme využívať, ako sa nám páči. Vtedy prevládne nestriedmosť, ktorá vedie k spôsobu života prekračujúcemu hranice, ktorých rešpektovanie si vyžaduje naša ľudská existencia a prirodzenosť.“

Je to v súlade s jednou z nosných myšlienok celého pontifikátu, ktorú môžeme nazvať ekologické obrátenie. Toto obrátenie vo svojej encyklike Laudato si jednak pápež nazýva komunitným obrátením, na druhej strane však zdôrazňuje, že u každého jedinca vedie k „rozvíjaniu kreativity a nadšenia, aby vyriešil drámy sveta.“

Najväčšou drámou sveta sú dnes podľa mňa klimatické zmeny a ich dôsledky, ktoré pociťujeme už dnes a ktoré sa budú podľa vedeckej komunity zintenzívňovať. Možno dokážem ako jednotlivec v boji s nimi len málo, no pocit zodpovednosti za Zem, tvory na nej a ich budúcnosť mi káže urobiť čo najviac v miere mojich možností.

Aké sú teda tie moje možnosti a konkrétne činnosti? Po prvé, snažím sa výrazne obmedziť konzumáciu mäsa. Nie, že by mi nechutilo – dôvody sú vyslovene etické a ekologické. Po druhé, čo najmenej používam auto, snažím sa veľa chodiť pešo alebo hromadnou dopravou. A napokon po tretie, celá rodina sa snažíme nielen separovať (deti presne vedia, kam s papierom, kam s plastmi), ale aj obmedzovať zbytočný vznik odpadu. To je veľká téma a stále sa v nej posúvame, často je to najmä pri rodine s malými deťmi náročné, pretože si to vyžaduje viac námahy ako jednoducho odpad vytvoriť. Práve v tom však môže spočívať spojenie ekologických a duchovných pohnútok. Pôst si predsa námahu a posúvanie hraníc vyžaduje.

Vidím príklady mnohých neveriacich, ktorí pôstny čas vítajú vyložene z ekologických či zdravotných dôvodov – aj to je výborné. Veriaci sú zas popri modlitbe a almužne, typických prostriedkov pre konverziu, pozvaní prežívať pôst aj cez ekologické obrátenie – citlivosť voči životnému prostrediu, vyhýbanie sa zbytočnej spotrebe a vzťah partnerstva k všetkému živému. A to je výborná výzva do dnešnej doby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Zuzany Vasičákovej Očenášovej

Na tri mesiace som znovu prežila socíkovské detstvo

Dejiny sa neopakujú, len rýmujú.


Už ste čítali?