reklama

Veľká Noc pri mori

Zmiešané páry musia robiť kompromisy v kope otázok, poznám to už takmer desať rokov. Jeden z príjemnejších a ľahko riešiteľných sa týka trávenia sviatkov, najmä Vianoc a Veľkej Noci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

U nás sa to z roka na rok strieda, a tak práve prežívam už štvrtú Veľkú Noc v Poľsku. Okrem toho, že máme vždy jeden rok poľský a jeden slovenský, snažíme sa aj trošku miešať prvky sviatočných tradícií. Počas slovenskej Veľkej Noci preto chodíme svätiť pokrmy, počas poľskej si symbolicky so synmi vypýtame od mamy, svokry a babičky mašličky na korbáče. Ale pekne po poriadku – v čom sa teda poľská tradícia líši od slovenskej?

V prvom rade, nie je poľská ako poľská. Vzhľadom na svoju veľkosť a historický vývoj sa jednotlivé regióny Poľska od seba líšia aj v tom, ako sa v nich trávia sviatky. To naše poľské je na severe, pri Baltiku, v mestečku neďaleko Gdańska. Miešajú sa tu poľské, nemecké a kašubské (kultúrny národ so svojim jazykom a zvykmi s centrom na juhozápad od Gdańska) vplyvy. Zároveň treba povedať, že veľkonočný rytmus významne určujú tiež jednotlivé liturgické slávenia, a tie máme v Poľsku a na Slovensku temer rovnaké.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľký piatok je pre kresťanov dňom prísneho pôstu. Keďže sme v typicky rybárskom regióne, na obed bolo kašubské pôstne jedlo, pulki so sleďom. Ide o zemiaky varené v šupke s kúskami baltického sleďa nakyslo, podávané s kyslou smotanou. Jednoduché, no výborné. Čo sa týka liturgie, na Slovensku sú najčastejšie veľkopiatočné obrady o tretej hodine popoludní, keď podľa evanjelia Ježiš naposledy vydýchol. V Poľsku je o tretej krížová cesta, obrady sú až o šiestej večer.

Biela sobota je dňom ticha, keď je Kristus podľa tradície v hrobe. Preto veriaci navštevujú tzv. božie hroby. V poľskej tradícii je to tiež čas, keď sa posväcujú veľkonočné pokrmy v ozdobenom košíčku, takzvané święconki (viď obrázok). Zástupy ľudí prichádzajú na vopred určené miesto do každého kostola, kde im duchovný posvätí košíček s jedlom, obsahujúci najčastejšie pečivo, vajíčka, šunku, soľ, klobásku a nejakú sladkosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľkonočná vigília, čiže liturgia so slávením z nasledujúceho dňa, veľkonočnej nedele, sa má začať po zotmení Slnka. V Poľsku je však tradičnejšia účasť na rannom slávení Veľkej Noci. Tzv. rezurekcja, čiže zmŕtvychvstanie, sa začína skoro ráno (tu o šiestej) veľkonočnou procesiou a pokračuje slávnostnou omšou. Tak ako u nás začíname jesť veľkonočné pokrmy po večernej liturgii (čiže napchávame sa šunkami, vajcami a klobásami okolo 22:00), v Poľsku sú tradíciou slávnostné rodinné raňajky, tzv. śniadanie wielkanocne. Najprv sa medzi zúčastnených rozdelia posvätené jedlá zo święconki, potom to už ide. Tradične sa jedáva żurek, polievka na zákvase s kúskami vareného vajíčka, bielej klobásy a slaniny. Po ňom nasleduje pečená biela klobása s chrenom. Na stole sa nachádzajú tiež rôzne iné jedlá na zahryznutie: plnené vajíčka, šalát s majonézou, kabanosy a podobne. Po dlhých raňajkách prichádza čas na kávu a sladkosť. Základom je mazurek, koláč z krehkého, maslového cesta s plnkou. Svokra robí výborný orechový a čokoládový s pomarančom. Klasikou sú tiež bábovky z kysnutého cesta a piškótový veľkonočný baránok. Ďalším tradičným dezertom je tzv. pascha, sladká tvarohová masa plná kúskov ovocia a orechov, pôvodom z východných regiónov. Deti tiež dostávajú malé darčeky, ktoré im v byte schováva zając, čiže zajačik.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Veľkonočný pondelok sú opäť spoločné raňajky. Na vidieku stále prežíva tradícia zvaná śmigus-dyngus (šibanie a polievanie), niečo podobné našej oblievačke. Kedysi bola jej súčasťou aj šibačka, dnes sa už len polieva. Pondelok je deň, keď sa ľudia stretávajú a tešia zo svojej prítomnosti. Sviatky sa pomaly končia a život sa vracia do bežného rytmu.

Ešte osobná poznámka: sviatočné dni našej zmiešanej rodine okrem duchovného prežívania ponúkajú cez rôznosť zvykov a gastronómie tiež možnosť uvedomovať si naše kultúrne identity. Spolu s deťmi sa na to veľmi tešíme, maličkí si zároveň vďaka tomu lepšie uvedomujú, že sú tak Slovákmi ako aj Poliakmi. To je okrem dobrej výchovy úloha navyše, ktorá pred nami ako ich rodičmi bude už vždy stáť.

Marián Hamada

Marián Hamada

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Na prvom mieste sú najbližší. Zaujíma ma verejné dianie, špeciálne udalosti v cirkvi vo vzťahu k spoločnosti. Okrem slovenského prostredia sa intenzívne zaujímam o Poľsko, najprv len z rodinných dôvodov, dnes už z pasie. Stredoeurópan. Zoznam autorových rubrík:  Zo života cirkviMoje PoľskoNa cestáchBoh a jaOstatné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu