Poľský ťah Radičovou

Autor: Marián Hamada | 5.9.2019 o 11:46 | Karma článku: 2,60 | Prečítané:  1093x

O pár týždňov budú v Poľsku parlamentné voľby, v ktorých ide skutočne o veľa. Líder opozície tvárou v tvár nepriaznivým preferenciám urobil "ťah Radičovou".

Situácia, akú dobre poznáme aj u nás: po rokoch ťažko vydretých ekonomických úspechov i káuz počas osemročného obdobia pri moci v roku 2015 vládna koalícia pohorela a do čela štátu sa dostala opozícia z PiS (Právo a spravodlivosť). Splnila mnohé predvolebné sľuby, rozdala veľa peňazí horšie situovaným vrstvám, nezabudla napríklad na rodiny (500 PLN mesačne na každé dieťa) a dôchodcov (trináste dôchodky). Pri tom všetkom sa stratí neľútostný boj o súdy a prokuratúru, nie veľmi dobrý imidž v EÚ či mnohé kauzy, ktoré sú v štáte ovládanom jednou stranou snáď až pravidlom.

Volebné prieskumy hovoria jasnou rečou: PiS má vo vrecku viac ako 40% voličov. Pomáha pri tom aj politika strachu: najmä pred utečencami a, ako to nedávno povedal krakovský arcibiskup, dúhovou epidémiou.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa opozícia spojila do širokánskej volebnej Európskej koalície, po našom zlepenca, no i tak prehrala. Nič divné, v otázkach, na ktoré reagujú bežní ľudia, ju vládne PiS dávno predbehlo a kľúčové sľuby splnilo. Opozícii zostáva iba vylepšovať nápady PiS (kto politicky súdny by rušil napr. 500 PLN na dieťa?) a číhať na zneužívanie vládnej moci.

Opozícia má teraz celkovo ťažké časy. Z Európskej koalície najprv odišli ľudovci (PSL), pretože ich voliči kritizovali za bratanie sa z postkomunistickou ľavicou (SLD). Idú teda do volieb sami a ľahko ich môže stihnúť údel KDH z roku 2016. Postkomunisti takisto z koalície odišli a vytvorili si vlastnú, ľavicovú - teraz sú v nej teda spolu s dúhovými progresívcami Roberta Biedrońa (Wiosna - Jar) a mladými mestskými liberálnymi ľavičiarmi (Razem - Spolu). Malo by im to privodiť návrat do parlamentu po fatálnej porážke rozdrobených strán z roku 2015.

Dve zostávajúce strany, PO (Platforma Obywatelska - Občianska platforma) vládnuca s PSL v rokoch 2007 - 2015 a ekonomickí liberáli z Nowoczesnej (Moderná) tvoria Občiansku koalíciu. Nowoczesna je však po vnútornom rozklade iba príveskom PO. Tá po odchode dlhoročného charizmatického lídra Tuska do Bruselu stratila príťažlivosť a mnohí ju volia iba ako antiPiS.

Snáď preto (a podľa signálov z Gazety Wyborczej po uskutočnení prieskumov medzi voličmi) aktuálny líder PO Grzegorz Schetyna postavil biblických 40 dní pred voľbami na ťah Radičovou a vyhlásil za volebnú líderku a kandidátku na premiérku Małgorzatu Kidawu-Błońskú, aktuálnu podpredsedníčku a bývalú predsedníčku parlamentu. Práve sympatická a obľúbená bývalá filmová producentka (a manželka režiséra Jana Kidawu-Błońského), ktorá nepatrí medzi jastrabov poľskej politiky, by mala pomôcť nerozhodnutým vybrať si Občiansku koalíciu, zároveň sa z jej strany očakáva budovanie mostov k voličom na druhej strane spektra. Rodáčka z Varšavy má k tomu rodinné predpoklady, jej prastarým otcom z jednej strany bol prvý poľský prezident Stanisław Wojciechowski a z druhej viacnásobný poľský premiér a minister financií, autor hospodárskych reforiem po obnovení Poľska po I. svetovej vojne Władysław Grabski. Obaja museli v nepokojných časoch Druhej republiky lavírovať medzi rôznymi silami a ich hľadať kompromisy medzi často na smrť znepriatelenými tábormi.

Ak sa však napriek aktuálnym prieskumom verejnej mienky podarí opozícii získať dostatok kresiel v parlamente a zostaviť vládu, Kidawa-Błońská bude, podobne ako Iveta Radičová v r. 2010-2012 čeliť dvojnásobnej výzve: ostrému zápasu so silnou opozíciou a svojim vlastným straníckym kolegom. Tak ako stranícki lídri SDKÚ pred bezmála desiatimi rokmi, aj Schetyna a jeho najbližší spolupracovníci sú technológovia moci, ktorí si prešli rozmanitými vnútrostraníckymi potýčkami a ich cesta na vrchol je lemovaná mnohými politickými mŕtvolami. Zmena však môže prísť iba v tom prípade, ak volebná líderka nebude iba atraktívnou marionetkou straníckeho šéfa ani osamelým bežcom bez straníckej sily. Pamätáme si, ako sa to skončilo u nás. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Veľká noc je sviatkom porážky smrti a úzkosti (píše Michal Havran)

To, čo dnes potrebujeme, je politika nádeje.

DNES PÍŠE JAROSLAV RUMPLI

Matovičovi máme pomáhať, nie útočiť

Ak nám to premiér prikáže, máme sedieť doma, prípadne držať huby.


Už ste čítali?