reklama

O tých, čo vodu kážu, sebareflexii Nemcov i kariérnych posunoch

Výsostne subjektívny občasný výber zaujímavých udalostí a informácií zo spektra katolíckej cirkvi - druhé vydanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Zelená cirkev

To, že pápež František je zelený pápež, je snáď každému jasné, stačí si otvoriť encykliku Laudato si. Veľmi ma však teší, keď problémy životného prostredia nachádzajú odozvu aj v našom karpatskom regióne (veď sú to pro-life témy ako vyšité!). A k veci: biskupi z poľského Horného Sliezska, regiónu známeho kvôli znečisteniu ovzdušie, ťažbe uhlia a súvisiacim problémom, vyzvali spoločne veriacich k väčšej úcte voči vode. Hovoria o dostupnosti vodných zdrojov, zachytávaní a využívaní dažďovej vody a krokoch smerujúcich k úspore vody. „Plytvanie vodou, jej znečisťovanie splaškami, vyhadzovanie odpadkov do riek a jazier (...) je hriechom proti Stvoriteľovi, človeku aj stvoreniu.“ Viac takýchto vyhlásení z našich strán! 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z domu sv. Marty

V uplynulom týždni bola zverejnená informácia o uvoľňovaní pravidiel v súvislosti s COVID-19 aj čo sa týka bohoslužieb – mali by byť dovolené niekedy budúci týždeň pre osoby vo veku do 60 rokov. Nielen v tejto súvislosti zazneli hlasy o prílišnej submisívnosti slovenských biskupov vo vzťahu k vláde. Vo všeobecnosti to môže byť pravda, ale akurát v tejto situácii považujem postoj cirkvi za mimoriadne rozvážny.

Podobné tlaky znejú aj v iných krajinách. Napríklad v Taliansku tamojšia silná konferencia biskupov vyhlásila, že nemôže akceptovať ohrozenie slobody vyzvania.

Pápež František však na tieto hlasy z katolíckeho prostredia zareagoval počas sv. omše z Domu sv. Marty v modlitbe slovami: „V tejto dobe, keď sa začínajú prijímať opatrenia na postupné ukončenie karantény, modlime sa, aby Boh dal nám všetkým milosť rozvahy a poslušnosti vo vzťahu k týmto opatreniam, aby sa k nám pandémia nevrátila.“ Tým sa zrejme skončili snahy talianskej biskupskej konferencie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cenná nemecká sebareflexia

Nemeckí biskupi vydali pri príležitosti konca druhej svetovej vojny vyhlásenie, v ktorom sa kriticky vyjadrujú ku konaniu svojich predchodcov pred vojnou a počas nej. Takisto vyzývajú na obozretnosť voči „démonom rozdelenia, nacionalizmu a autoritatívnej vlády“. Každý, kto pozná dejiny sa musí voči takýmto tendenciám vymedziť, a bez výnimky to platí tiež pre cirkev.

Postoj katolíckej cirkvi v Nemecku voči Hitlerovi a jeho činom pred vojnou aj počas nej sa nedá zovšeobecniť. Okrem odporcov režimu (biskup Galen nazývaný aj Lev z Münsteru, arcibiskup Frings z Kolína nad Rýnom a berlínsky biskup von Preysing boli za svoj postoj „odmenení“ kardinálskym klobúkom) boli aj umiernení biskupi, a odporcovia sa často vykryštalizovali až v dôsledku zverstiev režimu počas vojny. V kontexte Československa môže byť zaujímavé, že po mníchovskom diktáte a obsadení odkrojených častí Československa Nemcami biskupi napísali Hitlerovi oficiálny telegram: „Veľkolepý čin v prospech ochrany medzinárodného mieru pohol nemeckých biskupov, konajúcich v mene všetkých nemeckých katolíkov, k vyjadreniu blahoželania a vďaky, na znak ktorých sa v nedeľu slávnostne rozozvučia kostolné zvony.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre dvorských fajnšmekrov

Niekedy je fascinujúce pozerať sa na monarchistické prvky v cirkvi, titulárne hodnosti a všelijaké vonkajšie znaky, ktoré musia mnohým evokovať dávno zašlé časy. Dalo by sa o tom napísať pomerne mnoho, ale vezmime si príklad z ostatných dní. Pápež menoval dvoch svojich kľúčových „ministrov“, kardinálov Beniamina Stellu (zodpovedný za klérus) a Luisa Tagleho (zodpovedný za evanjelizáciu národov), za kardinálov-biskupov. Znie to možno chaoticky, ale kardináli sa ešte členia do troch tried: kardináli-diakoni, kardináli-kňazi a kardináli-biskupi (hoci prakticky všetci sú biskupi). Najvýznamnejšou triedou sú práve kardináli-biskupi. Zatiaľ čo dve nižšie triedy kardinálov majú svoje titulárne kostoly v Ríme, kardináli-biskupi majú svoje titulárne diecézy (na čele ktorých v skutočnosti stojí administrátor – celkom iný biskup). Tieto diecézy sa nazývajú suburbikálne (pretože sú v „okolí mesta“ Ríma), je ich sedem, pričom hlavný kardinál-biskup – dekan kolégia kardinálov, ktorý je volený - má dve. Kardinálov-biskupov je teda zvyčajne šesť. Ich výber je na pápežovi a odzrkadľuje jeho preferenciu v rámci kolégia. Problém je len v tom, že tento titul je doživotný, preto si pápež musí počkať na úmrtie niektorého kardinála-biskupa, ak chce miesto obsadiť podľa vlastnej vôle...jedine, že by nemusel, ako teraz v prípade Tagleho, ktorý dostal špeciálnu výnimku a namiesto suburbikálnej diecézy sa jeho rímsky kostol stane dočasne suburbikálnym. Čo už, Roma locuta, causa finita.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avízo

Marián Hamada

Marián Hamada

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Na prvom mieste sú najbližší. Zaujíma ma verejné dianie, špeciálne udalosti v cirkvi vo vzťahu k spoločnosti. Okrem slovenského prostredia sa intenzívne zaujímam o Poľsko, najprv len z rodinných dôvodov, dnes už z pasie. Stredoeurópan. Zoznam autorových rubrík:  Zo života cirkviMoje PoľskoNa cestáchBoh a jaOstatné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu