"Sexuálne zneužívanie? Napíšte nám mejl. "

Autor: Marián Hamada | 25.5.2020 o 8:30 | (upravené 30.6.2020 o 0:00) Karma článku: 10,70 | Prečítané:  3589x

Ako si slovenská cirkev (ne)poradila s komunikáciou s obeťami sexuálneho násilia páchaného duchovnými.

Predstavte si, že ste obeťou sexuálneho násilia zo strany kňaza či inej duchovnej osoby alebo viete o takejto osobe. Ak sa chcete napriek extrémne ťažkej skúsenosti s touto traumou vysporiadať vo vnútri cirkvi, mali by ste dostať tú najláskavejšiu starostlivosť, akú si možno vôbec predstaviť.

Pápežský dokument Vos estis lux mundi (Vy ste svetlo sveta) z roku 2019 hovorí: „cirkevné autority sa majú zasadzovať o to, aby sa s tými, ktorí tvrdia, že boli poškodení, a s ich rodinami, zaobchádzalo dôstojne a s rešpektom, a aby sa im zvlášť poskytlo:

 a) prijatie, vypočutie a sprevádzanie, aj prostredníctvom špecifických služieb;

b) duchovná starostlivosť;

c) lekárska, terapeutická a psychologická starostlivosť, vzhľadom na daný prípad.“

To je oficiálny dokument. Pápež Benedikt XVI. však napríklad smerom k írskym katolíkom povedal nasledovné: „Hrozne ste trpeli a mne je to skutočne veľmi ľúto. Viem, že nič nemôže vymazať zlo, ktoré ste podstúpili. Bola zradená vaša dôvera a potupená vaša dôstojnosť.“ A ešte Františkove slová vo vzťahu k obetiam: „zlo, ktoré zažili, v nich necháva neodstrániteľné rany, ktoré sa prejavujú aj v sebadeštrukčných tendenciách. Cirkev má preto povinnosť poskytnúť im všetku potrebnú podporu.“

Ok, späť k Vos estis lux mundi. Pápež František v tomto dokumente stanovil termín 1 rok na to, aby diecézy, jednotlivo alebo spoločne „zriadili jeden alebo viaceré stabilné a ľahko verejnosti dostupné systémy na podanie oznámení.“ Termín uplynie 1.6.2020.

Keďže sa dlhodobo venujem okrem Slovenska najmä Poľsku, dovolím si ponúknuť príklady reakcie na vyššie uvedené v týchto dvoch krajinách.

Každá biskupská konferencia mala na základe požiadavky z vatikánskej Kongregácie pre náuku viery (2010-2011) vypracovať svoje vlastné smernice – postupy pre prípady sexuálneho zneužívania mladistvých duchovnými. Obe krajiny tieto smernice vypracovali v roku 2014. Tu sa však cesty začínajú rozchádzať.

Poľsko

V Poľsku vzniklo už v roku 2014 Centrum pre ochranu dieťaťa (Centrum Ochrony Dziecka). Dostalo silný mandát od biskupov tým, že jeho riaditeľ, jezuita Adam Żak, je zároveň národným koordinátorom ochrany detí a mládeže pri konferencii biskupov. Je to osoba, ktorej naozaj leží táto téma na srdci a nebojí sa kriticky reagovať na nedostatky, ktoré v tejto oblasti vidí. Toto centrum metodicky podporuje diecéznych a rehoľných delegátov ochrany detí a mládeže, ponúka školenia a nadstavbové programy a tiež voľne dostupné materiály. A navyše, čo je veľmi dôležité, zverejňuje zoznam jednotlivých delegátov v diecézach a reholiach a ich podrobné kontaktné údaje. Komunikuje tiež otvorene s médiami, nielen katolíckymi, o týchto často bolestivých otázkach.

Po Vos estis lux mundi poľská cirkev aktualizovala smernice, o ktorých som písal vyššie. Nachádza sa v nich odnedávna takýto zápis: „Kontaktné údaje delegáta majú byť uvedené na internetovej stránke diecézy alebo provincie (pre rehole) spôsobom ľahko dostupným pre každú zainteresovanú osobu. Okrem mena a priezviska delegáta na internetovej stránke je potrebné uviesť e-mailovú adresu, telefónne číslo priamo na delegáta a adresu, na ktorej je možné sa s delegátom priamo stretnúť. Táto povinnosť je zavedená preto, aby sa zainteresovaná osoba mohla skontaktovať s delegátom bez potreby sprostredkovateľa, s rešpektovaním jej súkromia a v atmosfére vzájomnej dôvery, porozumenia a žičlivého prijatia.“

Už pred niekoľkými rokmi pritom takmer všetky diecézy a rehole kontaktné údaje zverejnili. Katolícke médiá (!!!), najmä Tygodnik Powszechny, však tlačili na to, aby tak urobili aj tie najrezistentnejšie. Zároveň si formou akéhosi „mystery shoppingu“ testovali reakcie jednotlivých delegátov a to, či sú priamo dostupní a zverejnili nedostatky. Výsledkom je, že dnes je priamo v smernici konferencie biskupov zápis, na základe ktorého by sa poškodená osoba alebo jej splnomocnenec (to je dôležité, nemusí to byť ona sama) stretli s kvalifikovaným delegátom, nezriedka s psychologickým vzdelaním, za takých podmienok, ktoré sú čo najviac priaznivé a vyhovujúce práve poškodenej osobe. Hovorí sa pritom tiež o tom, či delegátom musí byť kňaz. Nie všade to tak je, a v krakovskej arcidiecéze je dokonca aj laická delegátka.

Slovensko

Na Slovensku táto téma zďaleka nie je v popredí. Do roku 2019 o nej málokto hovoril. Konanie slovenskej cirkvi subjektívne vnímam ako reaktívne. Centrum pre ochranu maloletých vzniklo až po veľkých, celosvetových udalostiach (globálne vatikánske stretnutie na túto tému vo februári 2019). Oceňujem, že jeho riaditeľ hovorí aj s nekatolíckymi médiami a centrum sa pustilo do vzdelávania v tejto oblasti. Je však na začiatku svojej činnosti a až čas ukáže, či sa dokáže nahlas postaviť trebárs aj vysoko postaveným duchovným, keď to bude potrebné. Dúfam, že áno.

Slovenské smernice už v roku 2014 obsahovali informáciu o tom, že každá diecéza má mať „delegáta“ (taký termín smernice neobsahujú) = „kňaza, ktorý bude dohliadať v spolupráci s biskupom na plnenie tejto úlohy. Nech je to kňaz bezúhonnej povesti, doktor alebo licenciát kánonického práva, známy svojou rozvážnosťou a skúsenosťou“. Akoby sa KBS pozerala na právny, procesný aspekt celej veci, a menej práve na to „prijatie, vypočutie a sprevádzanie“, o ktorom hovorí pápež František.

A teraz späť k požiadavke z Vos estis lux mundi. Ešte raz: diecézy, jednotlivo alebo spoločne majú zriadiť stabilné a ľahko verejnosti dostupné systémy na podanie oznámení. Ako sa s tým vysporiadala slovenská cirkev? Citujem zo stránky KBS: „Ak ste sa hodnoverne dozvedeli o prípade sexuálneho zneužívania v prostredí Cirkvi, nahláste to, prosíme, na tejto adrese: nahlaseniezneuzivania@kbs.sk.“ Ešte raz: požiadavka na prijatie, vypočutie, sprevádzanie, starostlivosť po traumatizujúcom a deštrukčnom zážitku, ono láskavé prijatie a postavenie obete do stredu záujmu má byť vyriešené takýmto suchým, úradníckym v najhoršom zmysle slova a neosobným spôsobom.

Zároveň som sa pozrel na dostupnosť informácií o delegátoch v jednotlivých diecézach. Na Slovensku máme osem rímskokatolíckych diecéz, tri gréckokatolícke, vojenský ordinariát a rehole. Z diecéz má na viditeľnom mieste informáciu o delegátovi jedna, košická eparchia. Prezrel som si tiež stránky piatich najväčších mužských rehoľných zhromaždení, viditeľne umiestnenú informáciu o delegátovi som nenašiel.

Kde sme?

Cirkev má byť spoločenstvom. Pripraveným na prijímanie, láskavé objatie, ponúkajúcim otvorenosť a potrebnú podporu. V oblasti, ktorej sa venuje tento článok, má byť vzorom pre iné spoločenstvá, v ktorých sa takýto problém takisto môže vyskytovať. Nemá si pchať hlavu do piesku a čakať, kým búrka nejako prehrmí a snáď ju príliš nepoškodí. Komu tým prospeje?

Vidíme okolo seba mnoho prípadov, v ktorých cirkev v oblasti zneužívania zverených osôb flagrantne zlyhala, rôzne ututlávačky, preloženia, nadmerné pochopenie voči páchateľom a suchý, procesný prístup k obetiam. Takto sa cirkev nechráni, takto upadá a stráca kredit navonok i vo vnútri.

Toto je iba malý výsek reality, hovorím o ňom preto, že sa mňa osobne najviac dotkol. Dalo by sa hovoriť aj o iných oblastiach, o peniazoch, moci, teologickej úrovni atď. Vo všetkom spomenutom sa dá byť vzorom a dá sa tiež programovo zlyhávať. To, ktorú cestu si cirkev (moja cirkev) vyberie, určí to, ako bude vyzerať jej budúcnosť.

Zahmlievanie, zahaľovanie sa tajomstvom aj tam, kde to je nepotrebné, zamknuté brány – to všetko totiž dávno patrí do minulosti. Najvyšší čas na otvorenosť, participáciu, transparentnosť, partnerstvo. Určite nám to nezaškodí.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Andrej Kiska: Matovič ma pri Kollárovi sklamal (rozhovor)

Kiska chce za šéfku Za ľudí Remišovú.


Už ste čítali?