Pápež o partnerstvách homosexuálov - čo František vlastne povedal?

Autor: Marián Hamada | 26.10.2020 o 7:42 | Karma článku: 10,92 | Prečítané:  4372x

Pápež František sa v novom filme vyjadril aj k právnej úprave spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Spustil tým lavínu reakcií zo všetkých strán. Ešte dôležitejší je však kontext vyjadrení. 

Minulú stredu mal premiéru dokument Francesco od Jevgenija Afinejevského. Normálne by to nebolo nič mimoriadne, no pápež v ňom hovorí nasledovné (preklad je môj):

“Homosexuáli majú právo byť v rodine. Sú to Božie deti a majú právo na rodinu. Nikto nesmie byť kvôli tomu vylúčený ani nešťastný. Čo však musíme urobiť je vytvoriť právo o občianskych zväzkoch – tak, aby boli právne uznané. Podporoval som to.“ Padlo to na takmer celý katolícky aj nekatolícky svet ako bomba.

Najprv kontext...

Dôkladným preskúmaním materiálu z filmu sa prišlo na to, že uvedené vety padli v rozhovore so známou mexickou novinárkou Valentinou Alazraki (písal som o nej už dávnejšie tu) z roku 2019. Zároveň boli vety z rozhovoru, resp. ich poradie upravené.

Rozhovor s Alazraki vyšiel oficiálne upravený a vety, ktoré použil Afinejevský vo svojom filme, v oficiálnej verzii neboli. Afinejevský však dostal z vatikánskeho archívu prístup k neupravenej, plnej verzii rozhovoru a použil z neho uvedené vety.

Prvé tri vety sú podľa magazínu America súčasťou odpovede na otázku, resp. komentár Alazraki o rodine a aj mieste homosexuálnych detí v nej, týkajúci sa tiež skutočnosti, že v minulosti často rodičia zapierali svoje homosexuálne deti alebo ich neuznávali. Pápež odpovedá, že každý má právo na život v rodine.

Ďalšia veta, ktorá je v skutočnosti základom celého problému, padla ako odpoveď na otázku Alazraki, či sa František, po tom, ako v Argentíne bojoval proti zavedeniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia, nestal liberálnejším a či v tom nemá prsty Duch Svätý. Pápež odpovedá, že vždy bránil doktrínu. Následne však v rozhovore padá: „Hovoriť o homosexuálnych manželstvách je samé osebe protirečivé. Čo však musíme urobiť je vytvoriť právo o občianskych zväzkoch – tak, aby boli právne uznané.“

...potom reakcie.

Reakcia Vatikánu je ako takmer vždy žiadna. Roztrhlo sa však vrece s rôznymi vysvetleniami, od tých najkonzervatívnejších až po najliberálnejšie. Koniec koncov, je zábavné sledovať to. Tí prví sa snažia vysvetliť, že pápež nič také nepovedal, ak to povedal, tak to tak určite nemyslel, ak to tak aj myslel, tak určite v nejakom inom kontexte a ak náhodou v tomto kontexte, tak je pomýlený. Tí druhí sú zas presvedčení, že je to prvý krok na ceste k uvoľňovaniu doktríny, k rozšíreniu definície manželstva a nadšene tlieskajú osvietenému pontifexovi.

Tlačová kancelária KBS vydala k výpovedi pápeža vysvetlenie jezuitu Jozefa Bartkovjaka, ktorý hovorí, že pápežove slová boli zmanipulované (s čím sa dá súhlasiť) a odpovedali na otázky vzťahov v rodine, voči deťom homosexuálnej orientácie. To je len čiastočne pravda, pretože štvrtá veta je vytiahnutá z odpovede na inú otázku a hovorí o právne upravených zväzkoch ľudí rovnakého pohlavia. Slovo „convivencia civil“ použité Františkom v originálnom rozhovore v španielčine podľa jezuitu znamená „bývanie v spoločnej domácnosti, ale nie automaticky partnerský zväzok“. Prorektor trnavskej univerzity, tiež jezuita Miloš Lichner v poste na facebooku píše, že termín „convivencia civil“ treba v „kontexte celého rozhovoru preložiť ako »spoločné spolužitie« v zmysle občianskej koexistencie, keďže žijeme často vedľa seba.“

Myslím si však, že práve v kontexte celého rozhovoru novinárky Alazraki s pápežom je potrebné tieto slová rozumieť širšie.

Myslí si to aj Victor Manuel Fernandez, arcibiskup z La Plata v Argentíne a dlhoročný teologický poradca pápeža Františka. Tohto argentínskeho teológa si František ešte ako arcibiskup z Buenos Aires vybral za rektora Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne a po svojom zvolení za pápeža ho menoval za arcibiskupa jednej z najdôležitejších argentínskych diecéz. V reakcii na slová pápeža hovorí, že termín „convivencia civil“ sa dá preložiť práve ako „civil union“. Takéto právne legitimizované vzťahy nie sú podľa arcibiskupa identické so „sexuálnymi vzťahmi“, ale ide v prvom rade o „veľmi intenzívne a stabilné zväzky. Ľudia v nich sa veľmi dobre poznajú, žijú dlhé roky pod jednou strechou, starajú sa o seba, obetujú sa jeden za druhého. Môže sa potom stať, že v ťažkých prípadoch alebo v chorobe nechcú komunikovať so svojimi príbuznými, ale s osobou, ktorá je do hĺbky oboznámená s ich úmyslami.“ Arcibiskup Fernandez napokon hovorí, že toto stanovisko je v súlade so stanoviskom pápeža ešte v rámci debát argentínskej biskupskej konferencie, kde navrhol v roku 2010, aby podporili uzákonenie právne legitimizovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, čím by sa mohli vyhnúť uzákoneniu manželstiev takýchto osôb v krajine.

Stanovisko arcibiskupa Fernandeza prostredníctvom Twitteru zdieľala a tým aj podporila biskupská konferencia Argentíny.

Takisto Dominique Greiner, francúzsky kňaz, profesor na univerzite v Lille a šéfredaktor katolíckeho žurnálu La Croix hovorí, že pápež svojim vyjadrením nenarušil doktrínu, ale „uvedomujúc si krehkosť situácie párov rovnakého pohlavia, vyjadril sa v prospech civilných zväzkov medzi nimi. Podpora právnej ochrany homosexuálnych párov nie je to isté ako schvaľovanie ich životných volieb.“

Napokon, podľa mňa je veľmi trefné vyjadrenie poľského vatikanistu Edwarda Augustyna. Pápež podľa neho nesúhlasí s nazývaním zväzkov osôb rovnakého pohlavia manželstvami. „Všíma si však, že svet sa zmenil a homosexuáli viac nechcú skrývať svoju identitu ani túžbu po živote vo vzťahu s milovanou osobou. Vidí, že na mnohých miestach je ich láska trestaná väzením alebo aj smrťou. Že sú ponižovaní. Že potrebujú ochranu.“ Celá problematika je podľa Augustyna podobná ako pri rozvedených osobách žijúcich v nových vzťahoch – pápež neschvaľuje ich životné voľby, ale vníma, že sú medzi nami, že túžia po rešpekte, prijatí a akceptuje, že sú právom uznané.

Takto vnímam slová pápeža aj ja – ako snahu vidieť a prijať predovšetkým človeka a jeho konkrétny problém, nie odsúdiť jeho hriech. Aj keď sa to mnohým nepáči, pápež vyťahuje ruku a podáva ju človekovi, bez ohľadu na to, kým je. 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?