O mučenej sestre, zvláštnom súdnom procese a pápežovi vo výslužbe

Autor: Marián Hamada | 5.3.2021 o 8:01 | Karma článku: 8,56 | Prečítané:  3057x

Cirkevné čriepky - subjektívny výber zaujímavých informácií zo sveta katolíckej cirkvi. Koho uráža dúhová aureola a kto bude vykonávať rozhodnutia nemeckých biskupov?

Dvakrát prvýkrát

Voľbou nového generálneho sekretára nemeckí biskupi vo februári urobili dve veci po prvýkrát - zvolili si laika a k tomu ženu. Čiže odteraz: generálnu sekretárku. Novou generálnou sekretárkou nemeckej biskupskej konferencie sa stala 50-ročná Beate Gilles. Bude teda výkonnou manažérkou zodpovednou za realizáciu ustanovení nemeckých biskupov. Zároveň bude riadiť Federáciu nemeckých diecéz.

Ako vyhlásil po jej zvolení predseda nemeckej biskupskej konferencie, limburský biskup Georg Bätzing, ide o „silný signál, že biskupi plnia svoj záväzok nominovať ženy na vedúce pozície“.

Nová generálna sekretárka má doktorát z teológie so zameraním na liturgiku. Predtým napríklad reprezentovala niektoré nemecké diecézy vo vzťahu k televíznym staniciam, viedla katolícku vzdelávaciu inštitúciu v Stuttgarte či naposledy tiež viedla oddelenie pre mládež, rodiny a starostlivosť o deti v Limburgu.

Generálnymi sekretármi biskupských konferencií sú väčšinou muži a kňazi - na Slovensku je to banskobystrický diecézny biskup, v Česku páter redemptorista, v Poľsku takisto biskup. Žien je medzi nimi naozaj ako šafranu - juhoafrická a škandinávska konferencia biskupov majú generálne sekretárky rehoľné sestry. Beate Gilles bude zrejme prvou lastovičkou - laickou sekretárkou. Ako povedala jej kolegyňa z Dánska, sestra Anna Kaschner, dôraz snáď nebude kladený na to, kým Beate Gilles je, ale čo v svojej funkcii dokáže.

Pred nemeckou cirkvou stojí veľa otázok. Uvidíme, ako k odpovediam na ne prispeje nová generálna sekretárka.

Mučená sestra

Sestra Dianna Ortiz, americká uršulínka, prežila mučenie spôsobené guatemalskými vládnymi silami a táto skúsenosť poznačila celý jej život.

Dianna vstúpila k uršulínkam ako sedemnásťročná. Tesne pred tridsiatkou, v roku 1987, bola poslaná na misie do Guatemaly, kde pracovala s miestnymi vidieckymi komunitami. Guatemala sa vtedy zmietala v dlhotrvajúcej občianskej vojne medzi vládnymi silami (podporovanými USA) a rôznymi ľavicovými hnutiami. Sestra Ortiz kvôli svojej práci na vidieku dostávala vyhrážky a napokon ju 2.11.1989 uniformovaní vládni ozbrojenci uniesli do väzenia. Tam ju 24 hodín mučili, kým sa dostala na slobodu. V dôsledku ťažkého mučenia (na chrbte mala podľa vlastných slov 111 rán po zhášaných cigaretách, stala sa tiež obeťou skupinového znásilnenia) stratila pamäť a iba veľmi pomaly sa vracala do starého života. Počas znásilnenia tiež otehotnela a v šoku podstúpila potrat, čo si potom surovo vyčítala.

Vedomá si vlastných otrasných skúseností s mučením, rozhodla sa bojovať proti mučeniu oficiálnymi cestami. Žalovala štát Guatemala na Interamerickom súde pre ľudské práva aj guatemalského ministra obrany generála Gramaja. V oboch prípadoch jej súd dal za pravdu, no spravodlivosti zo strany Guatemaly sa nedočkala. Gramajo jej mal podľa výroku súdu zaplatiť 5 miliónov dolárov, avšak ten vyhlásil, že nemá peniaze...

V USA stála sestra Dianna za odtajnením spravodajských informácií týkajúcich sa podpory CIA udeľovanej Guatemale. Toto financovanie bolo zrušené Kongresom v roku 1990, no tajné dokumenty ukázali, že pokračovalo neoficiálne aj neskôr a viedlo k viacerým zločinom.

Sestra Ortiz neskôr založila Koalíciu za zrušenie mučenia a podporu jeho obetí. Venovala sa ľudskoprávnej a charitatívnej činnosti. Zomrela 19.2.2021 vo veku 62 rokov.

Osem rokov od odchodu Benedikta

„Nie sú dvaja pápeži“, povedal Benedikt XVI. talianskym novinám Corriere della Sera v rozhovore, ktorý im udelil pri príležitosti ôsmeho výročia od momentu, keď nadobudlo účinnosť jeho rozhodnutie vzdať sa úlohy pápeža a odísť do ústrania. Toto svoje šokujúce rozhodnutie z roku 2013 ohlásil takmer tri týždne predtým a zdôvodnil vysokým vekom, slabnúcim zdravím a vysokými nárokmi spojenými s výkonom tejto úlohy.

Uvedenou poznámkou mieril na svojich, ako ich nazval, „trošku fanatických priateľov“, ktorí v súvislosti s jeho rezignáciou prichádzajú s konšpiračnými teóriami. Títo jeho priatelia sú vraj stále nahnevaní, ale svoje rozhodnutie, hoci ťažké, hodnotí emeritný pápež ako dobré.

Aj keď sa to teda mnohým možno nepáči, Benedikt XVI. nevytvára ďalší vrcholový pól v súčasnej katolíckej cirkvi. Z jeho verejných vystúpení vyplýva, že podporuje aktivitu svojho o 9 rokov mladšieho nástupcu Františka.

Pred pár mesiacmi sa k postaveniu emeritného pápeža (vo všeobecnosti) vyjadril kardinál George Pell. Vraví, že by mali byť jasné pravidlá upravujúce jeho status aj správanie. Podľa Pellovho návrhu by mal byť opätovne zaradený do kardinálskeho kolégia, nemal by verejne učiť ani by nemal nosiť bielu sutanu. Pravidlá pre svoj dôchodok si spísal sám Benedikt XVI. pár dní pred svojím odchodom.

Bizarný proces

Na okresnom súde v stredopoľskom Płocku sa skončil súdny proces proti trom ženám, ktoré v tomto meste pred dvomi rokmi vylepili nálepky s Čenstochovskou Pannou Máriou s dúhovou svätožiarou. Táto akcia bola reakciou na netypický Boží hrob v Płocku, kde boli medzi hriechmi pribíjajúcimi Ježiša na kríž aj „LGBT“ a „GENDER“.

Tamojšia prokuratúra obžalovala spomínané ženy za „urážku náboženského cítenia zneuctením predmetu náboženského uctievania.“ Prokurátorka žiadala trest väzenia na 6 mesiacov a povinnosť vykonať verejnoprospešné práce. Dôvodila, že čin obžalovaných mal za cieľ uraziť katolíkov.

Sudkyňa napokon rozhodla, že obžalované sú nevinné. Podľa jej názoru nebolo ich úmyslom zneuctenie obrazu Čenstochovskej Madonny ani urážka katolíkov, ale „odstránenie všetkých foriem netolerancie a diskriminácie z náboženských alebo svetonázorových dôvodov. Sudkyňa tiež uviedla, že v dokumentácii k prípadu sa nachádza veľké množstvo listov od veriacich laikov, katechétov a dokonca aj duchovných, podľa ktorých dúhová Madonna neuráža ich náboženské cítenie.

Pútnik pokoja

Práve dnes odlieta pápež František na prvú apoštolskú cestu od vypuknutia pandémie. Mieri do Iraku, na miesto, kam sa nedostal dokonca ani najväčší z pápežov-pútnikov Ján Pavol II.

Pred touto mimoriadne významnou cestou (viac tu) sa prihovoril Iračanom: „Prichádzam ako pútnik činiaci pokánie, prichádzam prosiť Pána o odpustenie a zmierenie po rokoch vojny a terorizmu, prosiť o potešenie sŕdc a vyliečenie rán.“ Pápež nadviazal aj na svoju encykliku, keď zdôraznil, že prichádza zopakovať: „Všetci sme bratia“.

Túžobne naňho čaká trpiaca blízkovýchodná cirkev, ktorá stratila v ostatných desaťročiach veľkú časť svojich veriacich, cirkev mučeníkov a trpiacich.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Miroslav Kollár po odchode zo Za ľudí vstupuje do Spolu

Kollár odišiel zo Za ľudí po nezhodách v koalícii.


Už ste čítali?