O vatikánskom "nie", stále zavretých kostoloch a hanbe v Kolíne nad Rýnom

Autor: Marián Hamada | 25.3.2021 o 7:55 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  1327x

Cirkevné čriepky - subjektívny výber zaujímavých informácií zo sveta katolíckej cirkvi. V Kolíne vyvolala správa o zneužívaní malé zemetrasenie, vatikánska odpoveď prekvapiť nemohla.

Nič nové

V utorok 16.3. vydala Kongregácia pre náuku viery odpoveď na otázku, či je možné požehnať zväzkom osôb rovnakého pohlavia. Priznám sa, že som si bol istý tým, akú odpoveď uvidím. Takisto si myslím, že nikoho nemohla odpoveď kongregácie veľmi prekvapiť.

Odpoveď bola jednoslovná: nie. Zároveň bol k nej vydaný dlhší vysvetľujúci sprievodný list, ktorý nanovo potvrdzuje prístup k osobám LGBT. Celý text hodnotím ako láskavý, otvorene povzbudzujúci k hľadaniu miesta pre týchto bratov a sestry v cirkvi a vnímajúci jednoznačne pozitívne charakteristiky v týchto vzťahoch. Zároveň však potvrdzuje katolícku náuku o manželstve. Napokon, v liste sa píše o tom, že takisto nemožno požehnať heterosexuálnym zväzkom, ktoré nenapĺňajú katolícku definíciu manželstva (napr. rozvedení žijúci v nových vzťahoch). Ako povedal kardinál Cupich z Chicaga, je to „nothing new“, nič nové. Takéto pravidlá máme, takto ich vysvetľujeme.

Celá vec má však niekoľko druhých dien. Po prvé, mieri na situáciu, keď niektorí kňazi aj biskupi otvorene podporujú požehnávanie homosexuálnych párov alebo to aj sami vykonávajú. Príkladom je biskup z nemeckého Mainzu Peter Kohlgraf, ktorý volá po liturgickej úprave takéhoto obradu. Pápežský dokument mieri aj na nemeckú synodálnu cestu, ktorá sa otvorene zaoberá touto otázkou. Koniec koncov, viacerí kňazi verejne deklarovali, že s požehnávaním neprestanú. Otázka je, či a ako to bude z úrovne Vatikánu riešené.

Po druhé, pápež František vzbudil mnohé očakávania od skupín dúhových veriacich a ich duchovných. Skutočne, slová pápeža v tejto oblasti sú mimoriadne v porovnaní s minulosťou. Jeho otvorená podpora civilným zväzkom osôb rovnakého pohlavia z neho robí realistu a nie niekoho, kto si pred realitou zatvára oči. Jeho prístup voči milujúcim sa osobám rovnakého pohlavia je veľmi otvorený a láskavý. Prijíma ich tak, ako môže - a tu je ten háčik. V aktuálnej situácii sa vo svojej pozícii ďalej posunúť nemôže. Kým budú príslušné kánony znieť ako znejú, nič sa nezmení. Tu je podľa mňa priestor na reálne zhodnotenie situácie aj zo strany veriacich žijúcich vo zväzkoch rovnakého pohlavia.

Možno je to celé iba otázka času. To neviem. Zatiaľ však vnímam, že postoje cirkvi voči LGBT komunite a jej jednotlivým predstaviteľom sa menia k lepšiemu. Rýchlosť tejto zmeny snáď nie je ideálna, ale cirkev je naozaj taká veľká, dvetisícročná loď, ktorej chvíľu trvá, kým zmení smer (stačí si spomenúť, aké búrky spôsobilo pootvorenie dvierok rozvedeným žijúcim v nových zväzkoch v dokumente Amoris Laetitia). Do minulosti však patria výroky typu „LGBT je dúhová nákaza“ od krakovského arcibiskupa Marka Jędraszewského a čoraz viac počujem skôr niečo takéto: „koniec koncov, nejde o to, či má cirkev moc požehnať takémuto páru, ale či je takýto pár otvorený prijatiu Božej milosti“ (autorom je austrálsky jezuita Frank Brennan).

Napokon ešte pár slov pápeža Františka z najnovšej encykliky Fratelli Tutti: „Mierou duchovného rozmeru ľudského života je láska, ktorá je napokon konečným kritériom hodnoty života človeka alebo jej nedostatku.“ Aj to je odpoveď.

Bomba v Kolíne nad Rýnom

V jednej z najvýznamnejších nemeckých diecéz, kolínskej arcidiecéze, padla pomyselná bomba. Bolo ňou zverejnenie správy o vyhodnotení postupov diecézy a jej predstaviteľov v prípadoch zneužívania detí a mládeže. Správu najprv vypracovala jedna spoločnosť, no arcidiecéza sa ju napriek kritike rozhodla nezverejniť. Následne ďalšiu správu vypracovala iná právnická firma - táto už uzrela svetlo sveta. Zo správy vyplýva niekoľko faktov:

1. Dnešný kolínsky arcibiskup, kardinál Rainer Maria Woelki, je podľa audítorov nevinný. Líder konzervatívneho krídla nemeckých biskupov sa podľa vlastných slov bál zverejnenia informácií, napokon však vyviazol bez škvrny.

2. Naopak, podľa správy sa závažných nedostatkov okrem iných dopustili súčasný pomocný biskup v Kolíne Dominikus Schwaderlapp, ktorého kardinál Woelki okamžite uvoľnil zo všetkých funkcií. O uvoľnenie z úradu požiadal aj druhý kolínsky pomocný biskup Ansgar Puff. Najväčšou rybou v sieti správy je však hamburský arcibiskup metropolita Stefan Hesse, ktorý predtým slúžil ako generálny vikár kolínskej arcidiecézy. Pochybil v jedenástich prípadoch, okamžite požiadal pápeža o uvoľnenie z úradu. Biskup Schwaderlapp po zverejnení správy vyhlásil: „Počas vyšetrovania boli potvrdené závažné pochybenia, za ktoré som zodpovedný. Ešte viac sa hanbím za to, že som venoval málo pozornosti tomu, ako sa cítia zranení ľudia, čo potrebujú, a ako im cirkev musí vyjsť naproti. Je to zlyhanie mňa ako duchovného aj ako človeka.“ Čo viac dodať?

3. Napokon, správa zničila povesť legendárneho kolínskeho kardinála Joachima Meisnera, ktorý bol hlavou tamojšej arcidiecézy 25 rokov. Nebohý kardinál bol, podobne ako jeho nástupca, lídrom konzervatívnych nemeckých biskupov. Podľa správy padá až jedna tretina všetkých pochybení na jeho hlavu. Vytvoril si svoj súkromný archív nazvaný „Bratia v hmle“, v ktorom zhromažďoval informácie o nedostatkoch kňazov. Zároveň fungoval v arcidiecéze dvojitý meter - prehrešky laických zamestnancov boli prísne trestané, zatiaľ čo kňazov sa kardinál snažil chrániť. Ako píše poľský publicista Dariusz Bruncz, systém Meisnera „nie je publicistickým vyjadrením, ale opisuje realitu, dobre známy cirkevný biotop, v ktorom sa všetko vzťahuje ku kňazovi a ku korporátnemu dobru cirkvi.“

Je dobré, že kardinál Woelki aj zamiešaní biskupi cítia hanbu. Teraz je čas postaviť do stredobodu pozornosti obete.

Ešte krátka poznámka vo vzťahu k Slovensku: neverím, že keby sa nezávislá auditná či právnická firma pozrela na záznamy slovenských diecéz, nezačervenali by sa mnohí aj u nás. To, že o prípadoch zneužívania takmer nepočujeme, neznamená, že tu nie sú. Len sú dobre zakryté. Dnes sú cirkevné mechanizmy také, že podobné činy neodpúšťajú. Verím, že raz aj u nás dôjde k dôkladnej očiste.

Kostoly stále zatvorené

Aj keď došlo k miernemu uvoľneniu opatrení v rámci prebiehajúceho lockdownu (trhoviská, opravovne), stále nie je možné nielen zúčastniť sa bohoslužby, ale ani súkromne sa stretnúť s kňazom (spoveď, duchovný rozhovor či sprevádzanie). Nazdávam sa, že už je najvyšší čas - nie na bezbrehé otváranie vrát chrámov, ale na rozumné, postupné uvoľňovanie aj v tejto oblasti. Cirkev sa počas pandémie správa mimoriadne zodpovedne a určite by rada pristúpila na stanovené opatrenia výmenou napr. za možnosť bohoslužby pri čiastočnom naplnení kostola.

Napriek apelom biskupov však nie je umožnená ani individuálna pastorácia. Ako sa (nezvyčajne ostro) vyjadril bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, „praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.“

V tejto veci sa na generálnu prokuratúru obrátil bývalý eurokomisár Ján Figeľ, podľa ktorého „je zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch neoprávneným zásahom do slobody náboženského vyznania a viery“.

Ako konštatuje Pavol Rábara z Postoja, vláda napľula veriacim do očí. „Je to ešte zarážajúcejšie vzhľadom na fakt, že v tejto vláde sedí viacero kresťanov, nehovoriac o mnohých poslancoch s kresťanskými životopismi či dokonca stranami.“

Uvidíme, či dôjde aspoň k miernemu uvoľneniu tesne pred najdôležitejšími kresťanskými sviatkami - Veľkou Nocou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?